Freitag, 18. Dezember 2020

Turistika

 Varovanie pre cestujúcich dovolenkárov autom do Chorvátska.

Varovanie pre cestujúcich dovolenkárov autom do Chorvátska.

Musíte sa mať na pozore pred miestnou menou. Euro ešte mešká a kuna miluje káble, motor považuje za svoj brloh. Ak sa chcete autom aj vrátiť, tak kŕmte radšej kuny, aby vám do auta neliezli...alebo tie kuny utraťte…



Či ale ochranári zvierat nebudú protestovať?

Musíte sa mať na pozore pred miestnou menou. Euro ešte mešká a kuna miluje káble, motor považuje za svoj brloh. Ak sa chcete autom aj vrátiť, tak kŕmte radšej kuny, aby vám do auta neliezli...alebo tie kuny utraťte…


Či ale ochranári zvierat nebudú protestovať?



Montag, 14. Dezember 2020

Spomienka na šport

 Dôstojná mrazivá rozlúčka s letom plnom otepľovania…

(Štadión EHC Basel, 

Architekt

Zwimpfer Partner und Berrel

vedľa slávneho futbalového štadiónu ešte slávejších architektov 

hralo sa to pár poriadnych majstrovstiev, medzi inými aj České mužstvo tu bolo…)

Ľadovejšie studená atmosféra v horúcom lete už asi prebiehať nemôže! Chladnejšiu rozlúčku s tým ach tak globálne otepleným letom, tropickým letom, som si želať nemohol.

Korčuľovanie v auguste. Za mojich brusliarskych časov vstávala moja mama aj trikrát za noc, aby s konvicou poliala ľadovú plochu na našom dvore. Hokej sa hral okolo stromu, statný orech, ktorý stál v strede ihriska. V lete tu bol amatérsky zhotovený boxovací ring,  ľad patril dávnej minulosti, tridsať stupňov Celzia. Boxovalo sa zanietene, profesionálne, strom nebolo treba obchádzať.


Dnes sú háky a direkty rozdávajúce ramená ochabnuté, na jab chýba potrebná dynamika. Keby sa aj znenazdajky vynorili dávne tajomné sily, chýbali by nielen rukavice, ktoré sme kdesi ukradli a vtedy uchovávali ako oko v hlave alebo nevyrazený zub v ústach, ale hlavne vhodní sparingpartneri. Totiž takí, na ktorých by sme si ešte trúfali. To radšej späť na ten ľad hoci je len prvý deň meteorologickej jesene a na mrazy ani pomyslenie. Tam padali včera prekrásne mladé dámy na ich zaoblené zadočky, vďaka ktorým to zdanlivo nerobilo príliš bolestí. Ale či by tie úzke nože pod topánkami vládali tých neužitočných sto kilogramov niesť, to je pálčivá otázka. Správnejšie položná by mala znieť, či by to tie netrénované nohy vedeli udržať...odpoveď sa dá tušiť.


Tak dnešné mamy nemusia v noci s kropiacou kanvicou na ľad.

 Dnes skôr do SUV a dúfať, že napriek premávke privezú svoje ratolesti na tréning včas. Terigať sa pešo, električkou,

autobusom - tempi passati, presne ako s mrazom v zime a zimnou náladou v lete…

Leto sa teda chýli definitívne ku koncu. Správní potkani opúšťajú topiacu sa loď. Títo starí potkani, skúsení znalci z Karibiku, z Trinidadu a Tobaga obzvlášť, tí idú ako poslední, boja sa europskej zimy napriek globálnemu otepľovaniu. Sú to novodobí piráti, unášajú náhodných okolo cestujúcich, ktorí nemajú ani šajnu o nečakanom nebezpečenstve, ktoré im od týchto karibských hrdlorezov

- pozri obrázok - ra(t)ten (po nemecky) z Karibiku hrozí.


Ak nedostanú výkupné, majú aspoň zásoby tuku na zimu...


Zato ale pijáci grogu, vodky a zahrievajúceho rumu to budú mať podstatne uľahčené…Mladé talentované usilovné adeptky krasokorčuľovania v snahe o najkrajšie piruety uľahčia vyťahovanie zátiek z fľašiek - hĺbková pirueta a na konci vydarená vývrtka...

...a hneď z fľaše krváca číra vodka...a za textom príde bodka! Alebo predsalen vodka?


Donnerstag, 10. Dezember 2020

History of an Egg and Apple

 Namiesto motta:


Na koľajniciach do “nikam tam v diaľke” na fotografii pána TlusŤjocha(viď https://tlustjoch2.blogspot.com/2020/12/tk005.html) sa na strede pražca tesne pred kilometrom “sedem-celých-tri” zjavilo znenazdajky jablko. Ono sa na tom obraze vpravo dole doslovne vynorilo. Ako zabudnutá ponorka zo starodávnej vojny alebo ako stará opitá veľryba.


Dejiny sa musia korigovať, prepísať: slávna rozprávka "Ako išlo vajce na vandrovku" nemá už od objavu, od zjavenia jablka na kilometri 7.3 opodstatnenie! (Nanajvýš ako historická melancholická spomienka, hlavne pre tých, ktorí túto báchorku boli navyknutí nespočetne veľakrát v rôznych variáciách bulíkať im do opatery zverným nezletilým poslucháčom, ako to bolo v mojom osobnom prípade, kedy som už nevládal vymýšľať stále nové, fantastickejšie, nepravdepodobnejšie obmeny tejto klasickej uspávanky.) 


Predmetom ďalších kreatívnych činov a výskumov, hlavne zo strany literárnych vedcov, musí byť teraz nová, číro nevyčerpateľná tematika JABLKA, ergo "Ako išlo jablko na vandrovku", respektíve tiež úvaha, či sa jedná o Evine jablko pre Adama, či o jablko sváru, ktoré tam stratil Paris keď sa presúval z tej pustej pastviny, prípadne keď zliezol z opustenej krásnej Heleny, alebo z toho napoleonovho ostrova Sv.Heleny - podotázka sa natíska, aké koľaje vedú na zmienený ostrov? - cestou do Paríža, či cestou na Paridov súd a tak vlastne naveky cestou do dejín, či cestoval vlakom, alebo aj prečo uprednostňuje jablko koľajnice a nie elektromobily na ukľudnenie stúpencov našej známej Grétky a iných zelenáčov, či jablko uprednostňovalo cestovať na vandrovku v rámci trvanlivých pohonných látok a nostalgie radšej manuálne poháňanou drezinou, nespôsobiac žiadne ovzdušie kontaminujúce nečisté výpary okrem intenzívneho pachu potu ľudských prevozníkov, atp., atď., atď., bohatá nevyčerpateľná látka na skúmanie, studnica inšpirácie pre čerstvé mladé generácie, pre budúce pokolenia nádejných vedátorov,...aj vedeckých predátorov!


Diu vivere scientiam!


Ako išlo vajce na vandrovku - ako teda vlastne?


“Vajce sa v ľadničke nudilo, prípadne vajcu bolo v chladničke už zima”, tak som zvykol zahájiť ďalšiu kapitolu pravidelnej rozprávky uspávanky pred spánkom. “Vajce sa tak nedočkavo a prenáhlene, neopatrne skotúľalo von, padlo na kamennú dlažbu kuchyne, rozbilo sa a rozprávky je už koniec!”


Samozrejme takýto vývoj nespĺňal očakávania mladých dychtivých poslucháčov a vždy vyvolal búrku protestov. Tí starší vedeli medzitým už do konca riadne sami opravovať rozprávača, ktorý bol nezriedka na konci svojich síl, sám bol po celodennom plahočení dávno už na pokraji upadnutia do spánku, alebo vedeli ho často prinútiť predsa pokračovať ďalej v deji, ktorého vybájené fazety si obmieňali podľa vlastnej predstavivosti, fantázie. Dobre cielenými otázkami ma provokovali odpovedať, pokračovať, vymýšľať, až kým vajce nedosiahlo koniec svojej imaginárnej púte do ríše Hypnosa, čo bol účel tohto cvičenia. Pozitívny efekt tohto niekedy úmorného cvičenia spočíval v bujnom raste kreativity.


Vajce malo vlastnosť prehovoriť, získať, najrôznejších účastníkov svojho putovania. Tým našli neskutočne rôzne postavy z diverzných známych a menej známych legiend, bájok, histórie, ba mytológie, ako aj surrealistického rázu, svoj vstup a nové “rozumné” použitie, úlohu na mieru šitú, prispôsobenú, v nových neočakávaných dimenziách.


Za všetky možno najkriklavejší príklad: Lavička! Vajce nevedelo od prírody plávať. Plávať dokázalo len vo vriacej vode za účelom na “tvrdo” alebo na “hniličku”. Prvé kroky zamýšľanej ďalekej cesty viedli však cez potok. Lávka cez potok tu znázorňovala akýsi most a sľubovala pokračovanie započatej cesty. Zdvorilé vajce lavičku slušne pozdravilo, tak ako ho to doma naučili. “Pán Boh daj šťastia lavička, akože sa máte, ako sa vám vedie?”

 

Lavička šťastná, že sa môže s náhodným pútnikom aj porozprávať, nie ho len na svojom zhumplovanom, rokmi opotrebovanom drevenom tele preniesť, sa s radosťou ochotne pustila do konverzácie s vajcom a vysypala mu celý svoj žiaľ. Vzlykajúc mu vyznala svoj stres, povedala, ako strašne sa tu nudí, ako ju už chrbát bolí, ako sa jej hnusia tie zablatené topánky, čo musí na sebe trpieť keď po nej dupú neomalenci, vydržať skáčuce deti alebo čaptanie ťažkopádnych ustrašených tučniakov, ako ju nebaví čumieť celý deň a celú noc stále len na ten istý, nemeniaci sa obraz toho jedného alebo toho druhého protivného oprotivného brehu, a vôbec že už má toho vôbec dosť až po krk, plné zuby!


“Poďte so mnou milá pani lavička”, vyzvalo ju vajce. “idem do sveta. Aj ja som to už nemohol uzavretý v tej našej studenej chladničke dlhšie vydržať. Veď som tam čakal ako v nejakej väznici Spojených štátov na elektrické kreslo, hoci náš sporák beží na plyn.” Posťažovalo sa vajce.


Tak išli vajce, lavička a kocúr v čižmách, ktorý sa k nim s priateľským miauknutím tiež pripojil. Prištrachali sa až ku vysokánskym kopcom. Pomaly, pretože kocúrove čižmy boli nové, nevychodené a spôsobovali mu otlaky. To bolelo pri každom kroku viac než kurie oko, ktoré malo od svojej mamy naše vajce, skoro ako to známe otrepané varujúce príslovie “dávaj si pozor ako na oko v hlave!”


Nevedeli ako ďalej, pretože hory im bránili vo vyhliadke. Každý v tom historickom období poznal to heslo, ktoré bolo často nasprejované na fasádach vybielenych domov v Zürichu: “Freie Sicht auf Mittelmeer”, alebo po slovansky môže byť adekvátne interpretovaná táto tajuplná a hrozivá požiadavka mladej revolučnej generácie nasledovne: “Chceme slobodne vidieť na Stredozemné more”, čo mal byť zrejme synonym pre revolučnú požiadavku absolútnej slobody bez permanentných nátlakov rôznych omedzení buržuáznou postkapitalistickou panujúcou spoločnostou. O význame tohto bojového hesla nemali naši pútnici pod vajcovým vedením ani šajnu, im bol len jasné, že sa potrebujú dostať vyššie, aby sa mohli rozhliadnuť, kade ďalej na rebríčku ich fiktívnej cesty-kariéry, aby mohli plánovať, stanoviť, analyzovať, nasledujúce kroky vývoja ich vlastnej cesty v zrkadle reálnej perspektívy.


Zvyčajne, kým som sa v rozprávaní domotal až k tomuto bodu a dej náležite zamotal, zmotal a rozmotať nevedel či nevládal, moji milí malí poslucháči už spali. Beda ale, ak som sa v tom dojme, odhade mýlil a to mladé ľudstvo spalo len zdanlivo. Okamžite som bol vyzvaný v rozprávke pokračovať, čo bol ešte ten lepší prípad. Horšie a vzhľadom na neskorú hodinu nesmierne ťažšie bolo, ak bola požadovaná vedecká diskusia k nahodeným témam. Už len to prekliate prahistorické heslo generácie slávneho roku “šesťdesiat ôsmeho” skrývalo úskalia, vyžadovalo prinajmenšom minimálne dejepisné znalosti vývoja spoločnosti, aspoň teoretické vedomosti nadobudnuté zu štúdia Marxovho kapitálu,  alebo par excellence byť aspoň trochu oboznámený s oným “Manifestom komunistickej strany” spomínaného bradáča a jeho kamoša Engelsa s trochu miernejšou bradou a tučnejšou peňaženkou. Ani znalosti pojmov sexuálna revolúcia, drogy, LSD, malomeštiacka pokrytecká morálka, neboli na škodu veci. 

Karči Marx a Béďa Engels ako spoluautori…(Historická dobová podobizeň!)

(Autor nastaršia princezna infantka L., r.P. MMXX, XXV. VII., galéria Wollishofen Zürich.)


(NB: Asi tak v piatom semestri na vysokej škole technickej som získal známku “výborný”, bolo to fajn pre prospechové štipendium, lebo už som bol vtedy ženatý. Bol to síce trochu “fishy business”, ale nikomu to nespôsobilo bolesť. Na otázku, kto zapríčinil vojnu na povestnej 37. rovnobežke som nesprávne neodpovedal, že to boli Severokórejčania, načo docent s úškrnom požiadal o môj index a vypísal mi to za jeden...Oficiálne sme sa to učili presne naopak, všetko závisí od ľudí, nie? Dva zápory - jeden plus…)


Iste uznáte, že rozprávať rozprávky na dobrú noc sa v zrkadle dejín takto spätne javí ako vyslovený horor. Preto som vďačne menil tému. Na scénu bolo treba uviesť nejakú novú silu, novú osobnosť, zápletku, aby človek vybŕdol z bahna, kam vlastným rozprávaním zapadol. Núkali sa viaceré možnosti, cesty. Kohút, orol, iný letec, iní špehovia, ktorí by sa vedeli ponad kopčeky povzniesť, proste postava schopná vidieť ďalej než na špičku svojho nosa, ponad prírodné bariéry ako sú kopce, jazerá, rieky, vyhĺbené priekopy, zátarasy, ploty, brány bez kľučiek, vysoké múry bez rebríkov zapadnuté podzemné chodby a konečne nájsť stratený smer cesty, putovania. Kvôli exotike a pretože som vtedy fajčil cigarety značky Camel som prednostne volieval do vajcovej expedície ako čerstvého člena ťavu. Ale jej krk ešte nestačil úplne na funkciu periskopu, tak pribudla žirafa. Tá so svojim dlhým krkom mohla vidieť ponad týčiace sa pahorky a skupinka pod vajcovým vedením mohla opäť vykročiť za jasným cieľom.  


Samozrejme rýchlosť napredovania nebola žiaduca. Pravý opak. Snaha pôsobiť uspávavo svätila technické prostriedky. Ako medzičasom vytrénovaný, vyškolený, všetkými masťami mazaný rozprávač rozprávok som sa uchýlil k lacnému triku všetkých psychiatrov a iných šarlatánov a profesionálnych hypnotizérov a hlbokým ľubozvučným upokojujúcim hlasom opakoval magickú formulu pozdravenia - viď prvý kontakt vajca k lavičke -, ktorú som opakoval pri každom novom pocestnom, nikoho z rastúcej putujúcej skupinky nevynechajúc, do zblbnutia kým som to všetko znova vyčíslil. Táto opakujúca sa monotonia pozdravných litánií, tak ako to poznáme aj z kostolných obradov, viedla zaručene rýchlejšie k cieľu než makový odvar. 


Najväčší kameň úrazu - aby sám hypnotizér nezaspal pred svojím publikom...prá...ve ter…z


Pôjde to s jablkom lepšie?



Freitag, 4. Dezember 2020

Anti...

 Normseite!

Ľubor AmaravaGLia Luga 

“Antistriptease”

Som sviňa. Ako ostatní ľudia tejto pochybnej sorty mám záľuby napríklad v navštevovaní pochybných podnikov s pochybnými ponukami na pochybnom sexuálnom poli pochybnej úrovne.

Tak teda dobre, s tým sa už ako-tak zmieril. Ale nečakane ma prekvapil výskyt novej úchylky. Kým som kedysi s určitou záľubou pozoroval vyzliekajúce dievčiny alebo ženy, dnešné ráno ma privítalo možnosťou pozorovať obliekajúcu dámu. 

Som jednoducho neskonalé prasa!

Namiesto aby som slušne - ako sa sluší a patrí - odvrátil zrak alebo dokonca opustil komnatu nahej dámy, čumel som vo vytržení, nemohol sa od toho spektáklu odtrhnúť. Kam sa hrabe striptease!

Antistriptease, to je to pravé!

Nemohol som sa vynadívať, ako nežnými pohybmi, ako by ich láskala, vyberala jedny nohavičky za druhými, podrobila optickej kontrole, pridala čuchovú ovoňaním, znovu sa, tentoraz s odstupom, ako skúsený maliar pred stafážou na ktorej rastie jeho dielo, zaľúbene ale aj kriticky znaleckým pohľadom na nich pokochala a konečne blancujúc na jednej nohe prevliekla tie vyvolené po jej zamatovom stehne až hore k húštine jej medzinožia.

Ten istý proces následoval s podprsenkou. Nieže by ju potrebovala. Zjavne sa tu jednalo o umeleckú len výzdobu erotickým materiálom.

Toto dianie prebiehalo v tichosti, v štádiu výsostnej koncentrácie, to skryté napäté sústredenie, ktorým atmosféra miestnosti doslovne praskala, sršala, niesla tajomný prísľub, ktorý nikdy nemôže pri tak niečom banálom ako je striptease vyvstať.

Už som sa dlhšie nemohol ovládať. Jej výkrik zhrozenia a predtuchy preťal hustnúci vzduch spálne a belostné starostlivo vyvolené prádlo sa zafarbilo do kráľovskej červene, pár fliačikov na drevenom ráme dverí mi pripomenulo, že dnes som si chcel uvariť svoje zamilované kapustné fliačky, omastené síce olivovým olejom, pretože prasačí tuk a vôbec prasa a prasačinky, odkedy som sa stal vegetarier, do úst (ako vôbec mäso okrem ľudského mäsa) nevezmem žiadne, takže najnovšie musím na bravčovú masť a obzvlášť na nezabudnuteľný chlieb s masťou a cibuľou zabudnúť.

O to viac jedlo korením…

PRAXIS DR MAX. DE BILE

Liečba kurích očí vhodná len pre vegánov...





Smile

  Nichts zum Lachen! Halte aus, bemühe dich, Lieber, wir kommen in den Zirkus. Milacik, namahaj sa trochu, zobberu nas vystupdovat o cirkusu!

tlustjoch2.blogspot.com