Freitag, 29. Januar 2021

O žabke princezne, bozku múzy a kajúcnom sa grafomanovi

 Viem

ty si ešte mladucha

len čas zavŕtal sa ti do ducha

uložil tam odistenú časovanú mínu

zahral zlú nemilostnú pantomímu


pošepkám ti teda do ucha

si moja krásna múdra ropucha

radšej utečieš keď nadržaného kuchtíka zočíš 

zo skalky ratovať život do močiara skočíš


tam perlivá bahnistá studienka

zachráň pre mňa tvoje hodvábne stehienka

čas nechaj ďalej plynúť na panvici pražiť

na chrbte tvojom nechaj daj lásku mi užiť


veď text v učebnici v ľudovej škole znel

skokan zelený oblapí samičku by na chrbte jej sedel

odkiaľ by v rákosí hlasno krkal radostne 

po skončení jazdy žalostne až bolestne


Viem, chovám sa píšem bez zmyslu ako pravý grafoman,

lebo nesmiernu radosť a pôžitok z týchto riadkov mám.

Vášeň túto trochu ale kalí, že pisálek úbohý som, malý, nemám čo povedať

kde riadky popísané vytlačiť, pre ľudstvo zverejniť, slova tieto inde než do smetí dať...


Raz sme ich takto pristihli na detskom ihrisku zvanom Pípac, na Sonnenbergu, len ten pán mal v zadku strčenú akú dlhú slamku, aj sme to filmovali, bohvie, kde tie zábery dnes sú?


EPILOG:

Skokan zelený oblapí samičku...

tá na chrbte ho vláči

až kým oplodniť sa ráči

a porodí neskôr ropuchu mladičku...


Tak to teda takto je. Velikán literatúry Milan Kundera sa dôkladne a dôrazne k tematike grafomanie vyjadruje. Len celkom nemôžem súhlasiť. Som grafoman v zmysle synonyma

“Furor scribendi”, zúrivosť písať, tento termín sa mi viac páči, lebo sa zúrivo a asi aj márne pokúšam dohnať zameškané. Viem, psychiatria, psychologia a iné psychovedy majú svoje výklady a pomenovania pre bláznov ako som ja, ale ja som nikdy nemal ani len pamätník pre spolužiakov, o zošite ako ho mal každý a nežne ho nazýval “môj deníček” vôbec ani len nehovorím. Tak mi zostáva len spomienka uložená v hlave a tá je čím ďalej tým viac podobná na sýr z údolia Ementálu, priam sa skvie, hýri dierami. Zostáva len pátrať, začínať otázkou “ako to vtedy bolo” a dúfať, že nie všetky diery v ementále sa časom zmenili na tie povestné čierne diery, ktoré nemilosrdne všetko pohltia. Možno fantázia a úpravy neprekryjú, “ako to teda bolo” - ale ako to teda bolo?


Raz dávno som bol v Prahe na Strahove, na študentskom internáte, kolej sa tam tomu hovorilo. U nás nie. Navštívil som tam moju bývalú lásku, študovala tam vo výmennom semestri. Už vtedy tam bola kopa zahraničných študentov, pravda väčšinou z takzvaných priateľských krajín, ako Kuba, Etiópia vtedy, Niger, Pobrežie slonoviny a hromada iných exotov. Zabudol som, odkiaľ bol ten šťúply tmavý Afričan, ako všetci drvil aj on češtinu. Veľmi ma mrzí, že som si nezapisoval veci zažité, spoznané, takto môžem len smútiť, jedovať sa, zúriť a v zmysle “furor scribendi” písať dnes, s odstupom pol storočia…


Bol nezabudnuteľný, tento študent. Jeho tempo prenikania do novej, úplne cudzej reči, bolo priam fenomenálne. Len čo počul nové slovo, sypal k nemu verš. Mohol som povedať úplnú hovadinu, našiel k tomu ihneď do rýmu inú. Aj na to má psycho nejaký pojem, vysvetlenie, mne zostáva len zlosť, že som si to nezapisoval. Že som už vtedy nebol bohužiaľ grafoman, ale len prasprostý úbohý sexuálny maniak, ktorý myslel len na blížiaci sa akt znovuvydania príbehu bývalej lásky, ktorý sa aj tak geniálne nevydaril, na čo má ostatne psychiater opäť presný názov…


Tak sa verejne kajám a omlúvam, grafoman som a budem...

 


Donnerstag, 28. Januar 2021

Mykóza nôh

mMariánsky kúpeľný dáždnik

nosil by ak počasie zlé a fádne

každý kto  brucho má riadne

Kto nevzal by ten patentný parazol

ťažko dokáže že nie je vôl

v daždi stáť by zostal ako kôl

zbytočne tvrdil by že parazol zabudol

A čo ten zvyšný korpus

škrní sa dáma pod fúz

telom vlastným proti vode ju kryje

ten vychýrený viťúz

Ako najlepší dáždnik hrdinove telo

len aby sa mu potom aj chcelo!


Ale pozor na pleseň!

Príliš veľa vody môže podporiť vznik tzv. “Fusspilz”, plesňové ochorenie nôh, slov. (viď foto)


Dr Max. de Bile (hubou dermatolog)


Mittwoch, 20. Januar 2021

Zápisnica z ogarových potuliek

V Vandrák z Korytnej neďaleko Uherského Brodu sa viac doplazil než došiel k vysokým kopcom na juhozápad od jeho rodnej domoviny a nemohol pokračovať. Kopčiska dobre cez 3000 metrov vysoké. Ba aj cez štyri tisíce. Lámanou japončinou sa vypytoval usadených domorodcov, ako sa dá pokračovať v ceste. Jeden bradatý domorodec myslel, že najlepšie to bude zobrať severnú stranu prvého velikána na ľavej strane horizontu. Bolo na prvý pohľad jasné, že si z človeka z nížin strieľa, pretože sa jedná o jednu z najťažších horolezeckých túr na svete. Ako s ten štít volá, chcel vedieť vandrák a práve skrátil svoje vajco na mäkko o tupé, chystal sa nabrať silu na pochod. Horský turista potrebuje kalórie.


“To je veľmi komplikovaná otázka”, odpovela bradáč. “Ako vidíš, je ten kopec na špici veľmi ostrý, preto ho volali naši dávni predkovia ‘acer’, to boli ešte Rimania. V ich haťmatilke to bolo čosi také. Našim sa to nepozdávalo a nazvali ten vrchol ‘aigu’, lebo Francúzi sa sem k nám začali zo západu pomaly čoraz viac ládovať. Kvôli výslovnosti sa to menej páčilo našim germánskym predkom. Tí si z tej latinsko-francúzskej špice jednoducho ponemčili vrchol na  ‘ten oštep tam vysoko’, čo bolo dosť zložité na písanie. Tak časom a to ustálilo na Eiger, zmotané z tých ‘aigu’, ‘acer’ a nemeckého quasi oštepu

‘dr hey Ger’. Blbé, nie?”, spýtal sa bradatý vandráka z nížin.


Tu sa práve vylial žĺtok z vandrákoveho raňajkového vajca na bielučkú nepoškvrnenú vyžehlenú turistovu košeľu a bradáč ho na to upozornil. “Ach, to je len Eigelb!”, reagoval tento nemecky s japonským prízvukom, čiže vlastne povedal “ajgerb”. Nahluchlý bradáč počul Eiger, myslel, že cudzinec výklad pochopil a preto spokojne vo výklade pokračoval.


“Prostým ľuďom sa to nepáčilo, pretože to bolo príliš vyumelkované. Ľudu sa viac páčila legenda o Ogerovi, zlom duchovi, ktorý chcel vyliezť na cudnú nevinnú Pannu, zmocniť sa jej, zneuctiť ju. Tú ženu, ktorá sa skvela vo svojej belostnej nádhere smerom na západ. Oger bol pre svoje zlé skutky povestný. Ale našťastie sa prepočítal. Medzi ním a pannou bol pod kapucňou v 4000-vej výške ukrytý mních, síce nie kapucín, ale tiež dobrosrdečný rehoľník.


Ako Oger naťahoval svoje paprče, mních mu po nich poriadne klepol. Ogerovi odletel kusisko skaly a vznikla tam tá povestná "Eigernordwand". A tak dodnes panujú ako alpský triumvirát, známy tiež ako strecha Europy, všetci traja svorne, Eiger, Mních a Panna.”


Toto sa zase nepáčilo našemu vandrákovi z Moravského Slovácka. Som predsa riadny OGAR, to by som chcel vidieť, aby mi nejaký pfaff zabránil dostať sa k mojej vyvolenej.


A Maře z Bánova sa zas nepáčilo, že je to nevyvážené ohľadom “gender”, až bradatý ju ukľudnil, že domorodci tam majú dokonca hotel na ubytovanie na Jungfraujoch, čiže priesmyk je rodu jednoznačne aspoň v slovenčine mužského...  


Freitag, 15. Januar 2021

everyne has to swim

 MMona ty nie si Líza si Izabela Mona

si prirodzene z prirodzenia vonná

si ty Mona, Líza a Isabela krátko zvaná Íza to bola ona

tá bola tmavá štíhla veľmi talianska a zvodná


V bazéne na Tehelnom poli

palec od drapľavého betónu na pravej nohe bolí

túžba rástla na poli z tehál

za krasavicami v burine po pŕhlavách som behal


plával som ako ranená teľa

po troch tempách na dno palcom sa odstrčiť

nadýchnuť sa vody nepiť hlavu z vody vystrčiť

Íza bola krásavica hovorili jej BELLA


Mona, Líza i Bela plávali svorne svoje dráhy motýlka

netušili časom je to disciplína iná

dnes pláve plavec aj plavkyňa delfína

oči plné vody lieči z Freiburgu svätá Odylka

“Sedí mladík na tehliach v poli udicou cudzokrajné krásky loví

ak pôjde okolo ona samá Venere určite na udicu zabere!”


Sedieť v puberte na stupňoch tehelného pola 

spravilo z mládenca zamilovaného vola

žiadostivo smutne na Monalizu Izu zízal

tehly tlačia do zadku rád by jej to lízal…


Epilóg:

Už Karel Havlíček Borovský adekvátne skoro toto napísal:

Nechoď Vašku s dámami do vody když neumíš plavat

kráska bude tonout - jak budeš ji z vody tahat?


Sonntag, 10. Januar 2021

spomienka na niečo dávno minulé

 Juli 15, 2020

...kto nemôže na vlastných nohách (zdroj PRAVDA?)

ten môže skúsiť na vlastných rukách!


Traja

P Pre môjho jasného pána vládcu a kráľa, Jeho Veličenstvo Kráľa Rukolu, nech nám žije večne, musím dôrazne žiadať, aby Miss Jeanette McDonald bola kompletná cudne odetá než predstúpi pred Jeho Veličenstvo, svoj oslnivý chrup musí byť zbarvený na čierno ako znak, že dáma je vydatá a proti všetkým pokusom získať ju do kráľovského háremu imúna. Dvorná etiketa vyžaduje upnutú hornú časť odevu, kým na sukni či nohaviciach sú otvory naskrze povolené.


Traja králi tu boli, poklonili sa a…

...odišli! (Zdroj asi 2omin.ch)

Samstag, 9. Januar 2021

balada

Ty moja Vieročka Vierka Viera

prečo mám dojem z teba že si zviera.

Kto teba noc čo noc zviera

čo je to za zvera?

Či za hrdlo ťa zviera



(až mne sa z toho kriku hrdlo zviera…)

Reveš to rozkošou ako šelma,

alebo zo strachu ako rytier ktorému z hlavy spadla helma?

Viera, Vierka moja to mi ver,

toho zvera do postele si ber!

Pevná moja viera

zabijem ja vo mne to zviera...

 

Donnerstag, 7. Januar 2021

Vianočný dar

Tohoto roku na Vianoce mi Ježiško priniesol elektrický sprchovací záchod
anjelikovia lajdáci nepribalili mi návod 
po potrebe potlačil som klávesu s piktogramom sprcha
schytil som okamžite riadnu dávku do brucha

zazdalo sa mi že hlbín misy počujem ozývať sa hlasy
sklonil som hlávku pomočil pritom vlasy 
voda striekla mi pritom do ucha
v hajzlovej misy veselo čľapkala hnedá ropucha

(Jeden zo štúrovcov má potrebu ísť a Devín... )

názorný príklad pre význam slova mimikry
ak nemáš návod len dôvod papierom hnedé vytri
ak však šetriť by si naše lesy chcel 
ukazovákom utri svoju prdel!

Dienstag, 5. Januar 2021

Zase jedna iná spomienka!

Cestou pre zabudnuté kedsky myslelo mi to zase po nemecky H Hätte heute sein Geburtstag Nacht in Venedig - nicht in Venedig! So ist es also, HERR IG! Ich bin ich, ik?!? Ik Hering? Alles maskiert, alles maskiert... ...hundert null sechs fünfhundert! Rötlich stinkt dir das Morgenrot unterwegs zum Schafott Denke auf die kleinen Tote ergötze dich an gelblicher Morgenröte im Licht vom Schnee bald isst du Erwürgtes als Wiener Schmäh Zwölfte zwölfte vierundzwanzig Leichnam unverbrannt ist sicher schon ranzig Es muss so halt gewesen sein Die ranzige Butter wird ganz fein qu'est-ce que tu as ma petite cocotte? que fais-tu le mien gros oiseau, tu siffles ou tu dis croquette möchest du ein Baguette? A ty čo máš, čo robíš, veľký ty môj vták či len čušíš, či robíš aspoň kvák? Unterwegs zum Schafott Cestou pre zabudnuté kedsky myslelo mi to zase po nemecky H Hätte heute sein Geburtstag Nacht in Venedig - nicht in Venedig! So ist es also, HERR IG! Ich bin ich, ik?!? Ik Hering? Alles maskiert, alles maskiert... ...hundert null sechs fünfhundert! Rötlich stinkt dir das Morgenrot unterwegs zum Schafott Denke auf die kleinen Tote ergötze dich an gelblicher Morgenröte im Licht vom Schnee bald isst du Erwürgtes als Wiener Schmäh Zwölfte zwölfte vierundzwanzig Leichnam unverbrannt ist sicher schon ranzig Es muss so halt gewesen sein Die ranzige Butter wird ganz fein qu'est-ce que tu as ma petite cocotte? que fais-tu le mien gros oiseau, tu siffles ou tu dis croquette möchest du ein Baguette? A ty čo máš, čo robíš, veľký ty môj vták či len čušíš, či robíš aspoň kvák? Unterwegs zum Schafott erkannte ich es - ein widerliches Komplott du bist schon ein Egoist das sicher wie ein Amen ist Ano, si veľký sobec, chceš len sám samučický liezť ten kopec! Als trottelte ich auf den Galgen Berg Kam ich mir vor wie ein Zwerg Nenašiel tam oné kedsky ani staré tenisky odľahčil sa pred návratom do misky... erkannte ich es - ein widerliches Komplott du bist schon ein Egoist das sicher wie ein Amen ist Ano, si veľký sobec, chceš len sám samučický liezť ten kopec! Als trottelte ich auf den Galgen Berg Kam ich mir vor wie ein Zwerg Nenašiel tam oné kedsky ani staré tenisky odľahčil sa pred návratom do misky...

Smile

  Nichts zum Lachen! Halte aus, bemühe dich, Lieber, wir kommen in den Zirkus. Milacik, namahaj sa trochu, zobberu nas vystupdovat o cirkusu!

tlustjoch2.blogspot.com