V Vandrák z Korytnej neďaleko Uherského Brodu sa viac doplazil než došiel k vysokým kopcom na juhozápad od jeho rodnej domoviny a nemohol pokračovať. Kopčiska dobre cez 3000 metrov vysoké. Ba aj cez štyri tisíce. Lámanou japončinou sa vypytoval usadených domorodcov, ako sa dá pokračovať v ceste. Jeden bradatý domorodec myslel, že najlepšie to bude zobrať severnú stranu prvého velikána na ľavej strane horizontu. Bolo na prvý pohľad jasné, že si z človeka z nížin strieľa, pretože sa jedná o jednu z najťažších horolezeckých túr na svete. Ako s ten štít volá, chcel vedieť vandrák a práve skrátil svoje vajco na mäkko o tupé, chystal sa nabrať silu na pochod. Horský turista potrebuje kalórie.
“To je veľmi komplikovaná otázka”, odpovela bradáč. “Ako vidíš, je ten kopec na špici veľmi ostrý, preto ho volali naši dávni predkovia ‘acer’, to boli ešte Rimania. V ich haťmatilke to bolo čosi také. Našim sa to nepozdávalo a nazvali ten vrchol ‘aigu’, lebo Francúzi sa sem k nám začali zo západu pomaly čoraz viac ládovať. Kvôli výslovnosti sa to menej páčilo našim germánskym predkom. Tí si z tej latinsko-francúzskej špice jednoducho ponemčili vrchol na ‘ten oštep tam vysoko’, čo bolo dosť zložité na písanie. Tak časom a to ustálilo na Eiger, zmotané z tých ‘aigu’, ‘acer’ a nemeckého quasi oštepu
‘dr hey Ger’. Blbé, nie?”, spýtal sa bradatý vandráka z nížin.
Tu sa práve vylial žĺtok z vandrákoveho raňajkového vajca na bielučkú nepoškvrnenú vyžehlenú turistovu košeľu a bradáč ho na to upozornil. “Ach, to je len Eigelb!”, reagoval tento nemecky s japonským prízvukom, čiže vlastne povedal “ajgerb”. Nahluchlý bradáč počul Eiger, myslel, že cudzinec výklad pochopil a preto spokojne vo výklade pokračoval.
“Prostým ľuďom sa to nepáčilo, pretože to bolo príliš vyumelkované. Ľudu sa viac páčila legenda o Ogerovi, zlom duchovi, ktorý chcel vyliezť na cudnú nevinnú Pannu, zmocniť sa jej, zneuctiť ju. Tú ženu, ktorá sa skvela vo svojej belostnej nádhere smerom na západ. Oger bol pre svoje zlé skutky povestný. Ale našťastie sa prepočítal. Medzi ním a pannou bol pod kapucňou v 4000-vej výške ukrytý mních, síce nie kapucín, ale tiež dobrosrdečný rehoľník.
Ako Oger naťahoval svoje paprče, mních mu po nich poriadne klepol. Ogerovi odletel kusisko skaly a vznikla tam tá povestná "Eigernordwand". A tak dodnes panujú ako alpský triumvirát, známy tiež ako strecha Europy, všetci traja svorne, Eiger, Mních a Panna.”
Toto sa zase nepáčilo našemu vandrákovi z Moravského Slovácka. Som predsa riadny OGAR, to by som chcel vidieť, aby mi nejaký pfaff zabránil dostať sa k mojej vyvolenej.
A Maře z Bánova sa zas nepáčilo, že je to nevyvážené ohľadom “gender”, až bradatý ju ukľudnil, že domorodci tam majú dokonca hotel na ubytovanie na Jungfraujoch, čiže priesmyk je rodu jednoznačne aspoň v slovenčine mužského...
Super výklad.
AntwortenLöschen