Prvomajové varovanie pred nemeckými tankami dodanými na Ukrajinu, strojový preklad nemeckého textu mne novou mašinou "deepL"!
R Raz v živote som už zabil človeka. Mimochodom, aj on ma najprv takmer zabil, ale to je vedľajšie. Za tmy krásneho večera vo "Wonne Monat" máj na sviatok matiek skočil tak presne a šťastne pod kolesá môjho mikrobusu, že som nemal ako zastaviť, hoci som mal práve nové brzdy, lebo som ho vôbec nevidel. Bol to typický nálet, ktorý sa spustil zo železničného mosta nad diaľnicou. Uvidel som len na zemi ležiaceho starca v sivom obleku s hroznou tvárou, ku ktorej sa pripájal krik niekoľkých spanikárených ženských hlasov. To bol naozaj len okamih, ďalej som svoj zrak sústredil výlučne na auto pod zadkom, ktoré som sa zúfalo snažil udržať na trati, neponáhľal som sa, aby som sa neprevrátil pretože ma hádzalo z jednej dosky vodidlového pásu dialnice(?) na druhú a nakoniec som sa zastavil bez pravých bočných dverí a polovice bočnej steny o stenu autostrády v opačnom smere.
Bol to veselý mesiac máj a Deň matiek. Matka samovraha, nie stará tvár, ako som to vnímal v momente nárazu, bol mladý, študent, nešťastný, a dokonca aj jeho milenka, ako som sa neskôr dozvedel od polície, stáli na vrchole mosta a kričali ako pominuté, čo samozrejme v tejto situácii nebolo nič čudné... (Nechtiac sa mi potom dostal do rúk naozaj dojímavý list na rozlúčku od nešťastného kurdského utečenca).
Chvíľu trvalo, kým som mohol opäť prejsť pod mostom s novým autom - auto, ktoré bolo účastníkom nehody, bolo po (prepustení) zabavené a zošrotované. Ale mohol som šoférovať! Preto opisujem tento deň, čoskoro bude oslava Dňa matiek, mnohým matkám budú chýbať ich synovia alebo manželia. a A muži podľahnú pocitu, že jazdiť s húsenicovými kolesami je lepšie, jednoduchšie.
Ako bývalý vojak z tanku to môžem čiastočne potvrdiť. Ako bývalý nevinný pouličný vrah môžem dodať: Nepotrebujete pásové tanky s húsenicami, aby ste mohli jazdiť po dostatočnom množstve mŕtvol, je to aj tak jednoduché...
