zase vyhrabal niekde

M Mona ty nie si Líza si Izabela Mona

si prirodzene z prirodzenia vonná

si ty Mona, Líza a Isabela krátko zvaná Íza to bola ona

tá bola tmavá štíhla veľmi talianska - ešte nie talianska matróna - a zvodná

V bazéne na Tehelnom poli

palec od drapľavého betónu na pravej nohe bolí

túžba rástla na poli z tehál

za krasavicami v burine po pŕhlavách som behal

plával som ako ranená teľa

po troch tempách na dno palcom sa odstrčiť

nadýchnuť sa vody nepiť hlavu z vody vystrčiť

Íza bola krásavica hovorili jej BELLA Isabella

Mona, Líza i Bela plávali svorne svoje dráhy motýlka

netušili časom je to disciplína iná

dnes pláve plavec aj plavkyňa delfína

oči plné vody lieči z Freiburgu svätá Otília Odylka

(pri tej jej studničke vo Freiburg in Breisgau je to hotová idylka) 

“Sedí mladík na tehliach v poli udicou cudzokrajné krásky loví

ak pôjde okolo ona samá Venere určite na udicu zabere!”

(Monalisa, Leonardo ako rybár na Tehelnom poli v B.)

Sedieť v puberte na stupňoch tehelného pola 

spravilo z mládenca zamilovaného vola

žiadostivo smutne na Monalizu Izu zízal

tehly tlačia do zadku rád by jej to lízal…

Epilóg:

Už Karel Havlíček Borovský adekvátne skoro toto napísal:

Nechoď Vašku s dámami do vody když neumíš plavat

kráska bude tonout - jak budeš ji z vody tahat?