Quicki(e)

A Ahoj

doplnok motívov pražských z dávnych rokov mojich návštev tam: (namiesto domalovánky)

OTEC VLASTI - bolo mi povedné…

AHOJ King

Toto bola korešpodencia k blogu https://tlustjoch2.blogspot.com/2021/03/p031.html?showComment=1615412262674#c6690234187693254641

konkrétne k dotazu pani Quick

(citát): Hlas veršům, fotkám (svatý na mostě vlevo má v ruce kříž nebo zdvižený prostředník?) a sokolovně.

ktorý ma inšpiroval, opísať bližšie moje spomienky na potulky v Prahe 

Uetliberg,  869 m, je curyšský domový kopec. Kopček. Ale zbytočne a z nevedomosti som sa vždy hlúpo smial, keď som sa dozvedel, že opäť niekto volal o pomoc kvôli núdzi, či to bolo už zranenie, či niekto zablúdil, či náhla zmena počasia, proste niektorá z tých rôznych početných situácií, ktoré záchranná služba vo veľhorách bežne zažíva. V Alpách. Ale tu u nás, takpovediac v centre medzi bankami v najväčšom švajčiarskom meste? Vždy mi to pripadalo smiešne, až kým som spoznal ten kopček bližšie, osobne.

Dávam si námahu a v noci vstávam, aby som odtiahol nedopatrením zatiahnutú záclonu na okne izby, kde chrním. Vidím z postele priamo na kulminačný bod kopca, Uto Kulm zvaný.

Hotel a luxusný restaurant, vyhliadková veža, často sa tu koná ohňostroj, pre stovky turistov nezbytný ale relatívne drahý stánok s obligátnymi bratwurstami a servelatmi, švajčiarskymi neodmysliteľnými pochúťkami pri masových podujatiach. Pre mňa táto panoráma, plná akcií, spĺňa ešte aj funkciu hodín! Každé ráno dychtivo čakám, kedy sa rozsvietia lampy lemujúce cestu od zubačky - alebo je to len obyčajný vláčik? - k hotelu. Vtedy viem, že som zase  prežil, zase môžem vstávať a plnými dúškami vdychovať čerstvú vôňu nového dňa, že ešte stále žijem.

Na tej kulise, na ktorú teda noc čo noc dychtivo čumím, sa niekedy dejú veci, ktoré je ťažko pochopiť. Svetielka i reflektory sa zjavujú na miestach, o ktorých viem, že tam nemajú byť, nemajú čo robiť. Posúvajú sa, zhasnu, znovu sa rozsvietia. Veď tade nevedie žiadna cesta, divím sa, žiadny horský chodník. Za dňa, obzvlášť za slnečného neba, pripomína mi ten pohľad nejak obrazy Kamila Lhotáka,

už aj kvôli tým dvom vežiam - tá rozhľadňa - a hlavne neďaleký stožiar telekomunikácií, dobre sto metrov(?) vysoký, s ich červenými blikajúcimi varovaniami asociujü jeho obrazy, ktoré ma pre rokmi upútali v pražskej Národnej galérii.

No a cez Kamilove umenie prechádzam v tomto texte cez fiktívny most ku mostom pražským, hlavne teda k tomu mostu v veľkým “M”, ku Karlovemu mostu. Určite nie každý návštevník tohto prekrásneho mesta mal skvelý doprovod ako ja a prvými krôčikmi výbornú možnosť spoznávať ojedinelé nádhery tohto mesta všetkých miest, najkrajšieho na celom svete. Pochybujem, či veľa fotografov dostalo ponuku k odfoteniu Otca vlasti v plnej kráse.

Ja som to privilégium pre dávnym rokmi mal…

A najnovšie, po rokoch, je záhada svetielok-bludišiek na mojom domovskom kopci rozlúštená.

https://www.zuonline.ch/neues-gefaehrt-fuer-rettungsaktionen-auf-dem-uetliberg-592332923521

Auto môže aj tam, kam ani čert nemôže, hlavne keď nestačí tam aspoň ženu poslať...