Môj životopis

N Narodil som sa aby som bol slávny už ako som sa narodil. Mal som samé elitné školy. Vzdelanie je základ môjho (ne)úspechu. Študoval som intenzívne, večer ba i po nociach. Cez víkend tiež, ale často bola budova školy zatvorená, takže zostávala len univerzita ulice. Alebo tvorivá práca. V tom čase som bol talentovaný skladateľ. Aby som si privyrobil, len talentom sa nenasýtiš, navštevoval som miestnu stanicu, kde som skladal uhlie z vozňov. Vozeň sto korún na osobu. Uhly na kreslenie okolo jednej koruny za krabičku uhlov, lisované možno drahšie, ale nie moc.

Vekom bolo skladanie a komponovanie zložených diel do kompletných ucelených vozňových zostáv čoraz fyzicky namáhavejšie, preto som prešiel na prekladateľskú činnosť. Prekladateľ má oproti skladateľovi veľké výhody! Zvyčajne sedí za počítačom, dnes ani len ku slovníku nemusí ku knižničnej poličke, slovníky sú obvykle zakomponované v programe kompjutera. Ale v prvých ranných začiatkoch som aj vtedy telesne tvrdo musel pracovať, lebo neporiadok v knihovne bol tak akurát ako o hovne. Bol som pravý prekladateľ a denne som prekladal knihy na poličke na miesta, kam patrili, kde mali podľa katalógu byť.

Ale vekom pravdaže stala sa i takáto kreatívna práca záťažou. Vedomosti tu boli veľké, časom nadobudnuté sa skláňali až k perfekcii, ale telo odmietalo, zrejme neblahé dôsledky tej skladateľskej éry v rannej mladosti počas štúdia, keď mladý ohnivák ešte nepoznal mieru. Jeden bral jednu za druhou, alebo jeden za druhým, len aby neutrpel finančnú núdzu.

Veľké, časom nadobudnuté brucho, sa úpenlivo hlásilo, požadovalo ukojenie, svoju dennú náplň. V dôsledku týchto zmenených okolností som napokon presedlal k novej pracovnej náplni, ale prekladateľskému odboru som už zostal verný. Ak už nie skladateľ, tak aspoň interpét, aj prekladateľ inými slovami, tlmočník sa tiež hovorieva trochu nepresne.

Jesť sa musí, skladateľ trpieva často núdzou, ako väčšina kreatívnych umelcov, kým neprerazia dieru v svete komercie. Staré ale pravdivé rčenie napomína: “Schuster bleib bei deinem Leisten!”, čiže v zrozumiteľných jazykoch prastarých Slovanov je to: “šuster, drž sa svojho kopyta!”, tak som zostal prekladateľom naďalej a prekladám plachtu za plachtou vaľkaného cesta, znovu klasickým dreveným válkom vaľkám, opäť to približne na jeden centimeter vyvaľkané preložím, to je cesto medzitým už možno výdatne bohate zmiešané s oškvarkami, tak to opäť  preložím, vyvaľkám a ako úspešný prekladateľ dielo zavŕšim formovaním do okrúhlych pagáčikov…

Nie je pracovnou náplňou prekladateľa dozerať na oheň, ale vedomý si závažnosti tejto úlohy od pradávna, od doby prvého človeka, ktorý spoznal nesmierne výhody rodinného krbu a na udržiavanie ohňa dbal často aj pod hrdelnym trestom skonzumovania potom následkom zanedbania dozorných povinností ostatnými príslušníkmi rodiny aj “na studeno”, dozerám dnes dobrovoľne, aby sa žĺtkom dozlatista potreté pagáče nespálili na nechutnú čiernu hmotu.

Veď som si s prekladaním dal toľkú námahu a sliny sa zbiehajú do niagarského vodopádu,

hoci tí tam nemajú a pagáčoch veľa šajnu…

Tak som sa nestal slávny skladateľ, výtvarný umelec napriek uhliu, ani spisovný prekladateľ, vonkoncom žiadny spisovateľ a ani len trojhviezdičkový kuchár z Michelina. Prekladané lístkové cesto, pagáče, múka, rasca, vajco mi nahrádzajú tie Kubove buchty na peci. Tie sú môj vyštudovaný odbor... typický zápecník, niečo ako Ilja Muromec, ktorý tridsať rokov na peci spal, ale on potom na rozdiel odmňa vstal a zem sa pod ním zatriasla!