Pouličný muzikant - pokus

J Jakab po dlhej chorobe zatúžil opäť hrať na svojom obľúbenom hudobnom nástroji, ako bol zvyknutý pred ochorením. Hnala ho aj túžba komunikovať po dlhom čase, ktorý trávil osamelý na lôžku špitálu. Zohnal si v blízkej garáži pár silných popruhov, prehodil si svoj značkový drahý klavír na spôsob pouličných gitaristov a vybral sa do starého mesta aby tam spustil koncert a popri ukojeniu svojej vášne i niečo zarobil.

Jakab si v zápale nadšenia, ktoré sa ho horúčkovito zmocnilo, že klavír nie sú husle ani čelo, že najskôr sa prirovná ešte tak ku obrovskej base alebo tube, ale aj tie sú trpaslíci oproti jeho koncertému krídlu. Zarazený zistil, že môže tak maximálne ľavou rukou - ako huslisti to zvyčajne robia - vyludzovať ako tak brnkaním na klávesnici tóny, ale pravú si môžem strčiť do riti alebo hrať ako huslista na bubon či fujaru, a aby bol menej neslušný, rýpať sa pravou rukou v nose, keď sa práve nikto nedíva.

Z koncertu nebolo nič a sklamaný Jakab sa definitívne rozlúčil s kariérou umelca a uchýlil sa ku grafománii...tam aspoň nepotreboval nosné popruhy, stačili mu záchranné pásy aby nespadol zo stoličky...

Koncertné drahé krídlo značky "Cestný kameň" zanechal s ťažkým srdcom pliesni a myšiam ako ubytovňu retej triedy...