O slobode a cenzúre

 Auch du nimmst kein Blatt vor dem Mund?

Aber du weisst was dir droht!

V rôznych časoch a rôznych krajinách sa po stáročia a dodnes(!) nepríliš cení a vonkoncom neodporúča slobodná kritická mienka, názor o svojich predstavených, vládcoch a všeobecne ľudí od ktorých je hovorca na nejaký spôsob závislý, verejne hlásať. Problémy tohto druhu sa odjakživa pokúšali ľudia riešiť. Nezriedka pritom riskovali veľa, často svoju osobnú slobodu, svoj život. Uchýlenie do anonymity bola jedna z možností ako odvážnu kritickú reč prežiť. Nie každému sa pošťastilo vlastniť výsady dvorného šaša, ktorý bol akosi svojou úlohou chránený, predestinovaný, beztrestne povedať nahlas a na verejnosti nepríjemné veci a zároveň byť obľúbený u masy, ba aj u svojho chlebodarcu. Anonymita na druhej strane bojuje s uznaním, často anonymný kritik upadá do opovrhnutia, platí ako zbabelec, ktorý si otvára hubu pod rúškom neprezradenia svojej osoby, kedy si aj sám tou anonymitou  škodí, ak prekročí určité morálne, zväčša spoločnosťou stanovené, hodnoty.

V dávnych časoch boli sociálne média nahradzované - počítače, televízia, rozhlas alebo tlačou šírené myšlienky čakali ešte len na svoje objavenie - potulnými artistami, kočujúcimi krajom od mesta k mestu, z jarmarku k ďaľšiemu trhu, zo zámku k inému hradnému pánovi. Popularitu, obľúbenosť, ocenenie publika získavali vďaka svojej odvahe, keď s obrovským vtipom pod rúškom - doslovne pod rúškom, teda pod maskou! - vyslovovali pravdu, ktorú vysloviť sa nikto neodvážil…

Hrozba trestu, aj hrdelného trestu ako sa tomu vtedy hovorilo, bola všade prítomná. Umelci, slovo pochádza od umenia, všeobecnej schopnosti niečo dobre vedieť, nachádzali cestu, ako sa vyhnúť možnému trestu práve pomocou tých zmienených masiek. Chránení maskou prednášali svoje kritické texty. Nedávali si dlaň pred ústa, nešepkali spoza ruky, naopak, jasne a zrozumiteľne hlásali svoje presvedčenie, svoje názory. 

Lenže nie každý si mohol náročnú masku zhotoviť. Veľa týchto potulných umelcov, týchto “šaškov bez licencie” si v núdzi vypomáhalo napríklad obyčajným listom papiera. 

No a odvtedy, po stáročia, vzniklo v nemčine “Kein Blatt vor den Mund nehmen”, adekvátne do slovenčiny idiom “nedávať si servítku pred ústa”, výrazy, ktoré práve dnes, keď sme nútení nosiť masky a ozývať sa len spoza plexisklových zátrasov, získavajú znovu na význame... (Zdroj Wikipedia)

Nemecky “Blatt” je aj list, list je aj zo stromu! Cenzúra, par exellence vo výtvarnom umení, vždy používala listy na prekrytie faktov!

Jeseň je obdobie na zbieranie padlých listov...