Malá polemika o grafománii a voyeurizme

P Prevít či privát? Otázka tipovania, Tippfehler a chyba typu. Grafoman a voyeur.

(Citát z Neviditelného psa, 23.04.1996)

Grafomanií se zabýval Milan Kundera v Knize smíchu a zapomnění a také v Umění románu. Jde až na samotnou podstatu jevu, když popisuje rozdíl mezi Goethem a taxikářem, který chce napsat román o svém životě. Goethe objevuje dosud nezachycenou stránku světa, usiluje o formu, která by uchopila krásu a originalitu, zatímco grafoman vnucuje druhým své já. Podle Kundery je grafomanie v naší ochablé a atomizované společnosti „nejgrotesknější podobou touhy po moci“.

P Podle Kundery je grafomania v “naší ochablé a atomizované společnosti ‘nejgrotesknější podobou touhy po moci’.“. Komentujem ja, grafoman z povolania a voyeur  presvedčenia:

Dlhé roky som jazdil ako taxikár. Je veľa o tomto spôsobu obživy popísaného. Ale aj tak som presvedčený a pevne verím, že by aj Goethe našiel inšpiráciu, aby vnútil divákovi svoje pohľady a reflexie k tejto téme. Vďaka svojmu menu by mu ťažko niekto pripísal snahu o presadenie svojej túžby po moci. Tú mal…

My, radoví príslušníci cechu - väčšinou nedobrovoľných a neslobodných kočovníkov -, máme túto moc len vo veľmi obmedzenej podobe. Takže leží na dlani možno aj oprávnená túha túto moc pomocou napríklad mocou grafománie spoločnosti nanúntiť. Naša prirodzená túžba po moci trolilinku väčšej, než odmietnutie služby, ku ktorej sme paradoxne zákonom viazaní, totiž odmietnuť jazdy neschopného hosťa, vyhodiť ho z auta,, nezaviesť ho, sa prejaví možno práve potrebou, vyjadrovať sa pomocou grafománie…

Príbehy rastú takmer exponenciálne a potreba spísať ich proti zabudnutiu tiež. A ukojenie voyeura tiež. Ako by reagoval veľký smilník a milovník Goethe pri nádhere “hot pants” na dosah ruky na riadiacej páke? Odvisla by majstrova ruka zablúdená do letného výstrihu dámy vedľa kozlíka? Alebo by inšpirovala k ľúbostnej poézii?

Nie je jednoduché stráviť život spovedníka, psychológa, sluhu, fackovacieho panáka a “dievčaťa pre všetko” v jednej jedinej osobe, či už jednoduchého pastiera zo Sicílie alebo skrachovaného talentovaného študenta elitnej vysokej školy umenia a nevrhnúť sa pritom do kaluží bahna grafomanickej tvorby?  Ani nemusí pritom vnucovať nikomu krásu, originalitu tejto stránky sveta, stačí to prežiť... 

Kráska a zviera(ta)