očkovať či očko hrať?

V Veľký osamelý jašter z rodu sauriérov, ošklivý, preto sám a opustený, vypustil vajce v nádeji, že si vypestuje nejakého partnera. Všetci sme mali šťastie. Nakoľko zem je našťastie plochá doska a preto sa vajce neskotúlalo dole do večnej studenej tmy vesmíru a zostalo nerozhodne trčať na chumáči vyschnutej trávy. Drn trávy pozvolne vysychal a náhly dážď dokonal svoje. Zahnívajúca tráva sa postarala o materské teplo, slnko prebralo funkciu infračervenej chlievovej lampy. Vajce úspešne dozrievalo a po ukončení inkubačnej lehoty sa z vajca vyliahol prvý človek. Jašter ho nazval podľa prvého písma abecedy. 

Muž dostal meno A bol vyčerpaný z dlhého buchania na stenu vajca a neistý sa rozpačito obhliadal, kde by sa mohol uložiť k občerstvujúcemu spánku. Nepodarilo sa mu od únavy zaspať a tak sa kradmo prehrabával v zásuvke nočného stolíku vedľa rákosom vystlanej posteli. Nenašiel tam žiadny chlast...

V čase kým A chrápal, vykľula sa z vajca zabudnutého osamoteného T-Rexa osoba, ktorá sa našemu spiacemu A celkom vzdialene podobala. Len to nebol človek, bola to žena.

T-Rex a jašter sa dohodli, žena sa bude volať B. Ako napríklad tá svetoznáma BéBé Bardot.

No ku šťastiu všetkých zúčastnených chýbalo už len C. Kvôli tej známej školskej pesničke “šmýkalo sa á, po lavici bé, zadrhlo si cé do nohavice”, da capo al fine.

Nevedeli ako na vec a tak si zhotovili skicu. Bola to prvá anatomická náučná kresba v histórii ľudstva, zároveň aj prvý ľudský problém: Majú to Cé nechať očkovať, alebo nie?

Panna B nezohnala u Diora šatičky, tak bola zaodetá provizórne v Loubotinových papučiach,

zato produkt Cé bol v plnom brnení, ktoré malo len jednu malú ale podstatnu chybičku...holú, nekrytú pätičku systém Achiles.

Kým A bol zásadne proti, B ako bojazlivá žena prosíkala o vakcínu. Nielen pre Cé, ktorý sa jej ako predstaviteľ ľudskej rasy pre jeho mužný zovňajšok veľmi pozdával a pod brnením tušila pevné trénované mužné telo dobyvateľa, ale hlavne pre seba, lebo z pandémie mala skutočnú hrôzu.” Ak sa všetci zaočkujeme, nemôžeme už nikoho nakaziť”, znela jej chabá argumentácia, “pomôžeme tým ľudstvu, nie?”, pípala ďalej.

“Blbosť”, rezolútne prehlásil A. “Keď sa niekto zaočkuje ochraňuje len seba. Tí ostatní sú tomu očkovanému vuršt! Vírusu je to úplne jedno - nemá nohy a vďačne sa zvezie na zaočkovanej osobe, ktorá sa mu ponúka ako taxík, motorka, lietadlo či ponorka. TAK WHERE IS THE BEEF?!?

“A vôbec”, pokračoval A, “pred pár rokmi by si tu vo Švajčiarsku potrebovala ešte môj podpis manžela pomaly aj na to, aby si sa mohla vysrať. Konto v banke otvoriť, bez môjho podpisu ísť pracovať? Mohla si zabudnúť...rozviesť sa, cestovať, deti pestovať? Nič, bez pána absolutne nič!”, dokončil pán A svoju kázeň.

“Tak načo sa vlastne očkujeme?”, nesmelo sa B zapojila do diskusie.

“Aby farmatická industria a jej akcionári zarábali. Držitelia PizterBioaNTech AKCII získali už  vyše tristo percent…”, zamumlal A kyselo.

“A tak to ja zostanem radšej v mojom brnení.  Akurát kvôli tej holej Achilovej šlache budem musieť chodiť zadkom dopredu, aby mi tam zozadu niekto niečo nepichol…” prehlásil odhodlane C.

Potom sa všadeprítomný Galileo odvrátil a zašeptal “ZEM JE PLACKA AJ KEĎ SA TOČÍ!” 

Ešte z nej nikto nespadol...